| Miembros: 337 |
| Idioma: Español |
| Categorías de grupo:
|
| Más información sobre el grupo » |
|
Emiliano
R. Fernández El 8 de agosto de 1894 nació en Yvysunu (Guarambare) el más grande poeta paraguayo de todos los tiempos: Emiliano R. Fernández. Este es el homenaje del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI para él, en "Guarani Ñe'ê". David Galeano Olivera ateneoguarani@tigo.com.py Emiliano
R. Fernández Heñoi'akue Yvysunu, Guarambarépe, ára 8 jasypoapy 1894-me. Itúva herava'ekue Silvestre Fernández ha isýkatu Bernarda Rivarola. Mitâmbo'ehaópente (escuela) oikejepe. 1914 guive ohai iñe'êpoty. Oho oñorairôvo ñane retâ rayhupápe Chako ñorairôme. Upe ñorarirô aja, ary 1934-me, omendákuri María Belén Lugore, Ka'akupe tupâópe. 1948-pe ojejapiva'ekue, ñemuha "Caracolito"-pe, Loma Kavara, Paraguaýpe. Upépe oñemopu'â upe rire "Stella Maris" tupâo. Omanókuri 15 jasyporundy 1949-me. Ohai: "Adios trigueña resa yvoty", "Ahakuetévo", "Aháma che chína (che la reina)", "Alborada (en tu ventana)", "a mi florcita del Paraguay", "Causa neñaña", "Asunción del Paraguay", "Arribeño purahéi", “Clavel poty pytâite", "Ko'ápe che avy'ave", "Concepción jerére", Che lucero ñemimby", "Chepochýma nendive", "Despierta mi Angelina", "En tu venta", "Guavira poty", "La cautiva", "La útlima letra", "Nde juru mbyte", "Noches del Paraguay", "Ñesûháme", "Oda pasional", "Primavera", "Pyhare amangýpe", "Retenpe pyhare", "Rojas Silva rekávo", "Salud che paraje-kue", "Siete notas musicales", "13 Tujutî", "Yvapovô poty", ha heta ambue ñe'êpoty. ASUNCIÓN DEL PARAGUAY I Ndaikuaái ojehúva chéve cheko’ënte sapy’a Che ygue yguerei rasaitéma ndavy’ái... Ama’ë y Paraguaýre che resa angáko ikä Ajuségui rohecha, Asunción del Paraguay. II Ymaitéma ku guyráicha aikove iñapytïmby Iñañáva tekove che pepo anga oikytï Noguahëiva che rendápe peteï ára tory Chepejúva’erä po’ápe chereru rohechami III Ága péina Ñandejára “iporämante” he’i Ha peteï guyra’imi cherendápema ojokuái Cherupívo ipepo ári chereru rohechami Amano mboyve jaíre, Asunción del Paraguay IV Nendivéma cheko’ëvo che pytu arumijey Chepeju yvytu ambue noguahëivami amoite Omymýi che py’apy, oikovéma che ruguy Oje’omive ichugui tukumbo rapykuere V Aheja che rembiayhu jepevéramo ambyasy Añandúva chejopy tekorasy chembokuerái Aheja avei che symíme tapere ha pore’ÿ Ajuségui nderechávo, Asunción del Paraguay VI Cherasy techaga’úgui iñypytü che rekove Ha amoite javorái guýpe nahi’äi chéve amano Ha aru che korasöme ojehýiva ku pere Ha kyvömante ikatúne yvotýpe aipohäno VII Rehendúva apurahéirö rehendúva che ñe’ë Rehendúva chepy’ambúrö che rova nderehechái Kóina upévare aru mbykymi ajapova’ekue Purahéi ndéve guarä, Asunción del Paraguay VIII Ahetüma ku jazmín ahetü ave reseda Hyakuävu Paraguay ko yvága ja’eha Ahetüma ku cedrón che py’a rupirupi Iporä ndaijojahái Juan de Ayolas tapÿimi IX Tomimbi mbyja ko’ë tahyapu Laurel rakä Toveve pindo rogue leömi tosapukái Ñande sy topukavy tomboveve iñakähoja Imembýpe tohovasa, Asunción del Paraguay.
13 TUJUTÏ Número trece che regimiento Tamoñarómente ojekuaa Fortín Nanawa che campamento La muralla viva oje’eha II Na tahupimi mano a la viséra Ha tambojoja che mbarakami Amongaraívo Nanawa trinchera Taropurahéi 13 Tujutï III Aropurahéita regimiento trece Nanawa de gloria jeroviahaite Ha ityvyrami regimiento siete La muralla viva mopu’ähare IV Ro’atamahágui tesaraietépe Peteï ko’ëme roñeñanduka Roheja hagua ore ra’yrépe Pedestal de gloria oma’ë hagua V Oreave avei paraguayetéva Soldado ja’érö urunde’ymi Ndaha’éivante rojalavaséva Noroikotevëi ñererochichï VI Mi comando Irra hendive Brizuela Moköivevoi aña mbaraka Ha el león chaqueño ijykerekuéra Mayor Caballero ore ruvicha VII Cachorro de tigre suele ser ovéro Mácho ra’yre machíto jey Oime kuatiápe 20 de enero Peneñongatu peë mbohapy VIII Oimeveva’eräku ore raperäme Ore ra’äröva laurelty pyahu Ojupi hagua umíva ru’äme Regimiento trece oñekuämbopu IX Modelo ore pópe Tujutï ore réra Mitä’i pyatä lampinokuete Guyra ha yvytu oñesüpehëva Ore rovasávo ohasa jave X Oikove pukúva mante ogueroviáne Regimiento trece rapykuereta Ha létra de óropema ojeguáne Historia pyahu ko’ëramogua XI Reínte Bolivia heko ensuguýva Ndohechamo’äi y Paraguay Oï haperäme ipopía rasýva Trece Tujutï kavichu pochy XII Kundt-ko oimo’änte yvypyro Ojuhúta ápe pire pererï Ha ojepo joka gríngo tuja výro Nanawa rokëme ojoso itï XIII Oguahë jave 20 de enero Iko’ëha ára vierne rovasy Ohua’ïva’ekue a sangre y fuego Oikepávo ápe ña Boli memby XIV Ko’ëtï guive ore retén dos-pe Kundt rembijokuái ndikatúi oike Osëgui hapére Rodolfito López Mboka’i ratápe ohovapete XV Umi 105 ipo apenóva Mbohapy hendáguio ihu’u tata Hechapyrämi tatatï ojapóva Ñu ha ka’aguy osununumba XVI Ñahenduröhína guyryry oikóva Ndaja’eivoi jaikovetaha Ndaipóri rupi ipy’a opopóva Tape ndojuhúiva tembiguái ava XVII Ipyahë cañón ndosovéi metralla Jáma mboka’i ha yvate avión Ha ni upevérö ndoku’éi muralla Omoïva’ekue Quinta División XVIII Ñane tïko’ö oúvo yvytúre Cañón ha mboka ratatï nengue Ha ojo’a ári jahecha pe ñúre Inevujoa Boli re’öngue XIX Ava’i akängue ko’ápe ha pépe Akäverakuéra omosarambi A lo chirkaty machéte häimbépe Ikokuepeguáicha lo mitä okopi XX Péichane voi aipo añaretäme La mba’epochy ifunción jave Ohecha, ohendúvamante ogueroviáne Nanawa de gloria fárra karape XXI Otro pitopu Nanawa de gloria Héra opytáma mandu’arämi Oscribí chupe ipyahúva historia Tamoñarökuéra Trece Tujutï XXII Tuguyeta apytépe ou la victoria Regimiento trece-pe opukavymi Ága ikatúma he’i la historia Ndopamo’äiha raza Guarani XXIII Na taje’encuadrá mano a la viséra Ha tamondoho che puraheimi Amongaraíma Nanawa trinchéra Ha che Regimiento Trece Tujutï XXIV Fortín Nanawa che campamento La heroica Quinta che División Número Trece che Regimiento Ha solito el uno che Batallón.
|
| |||||||||||||||||||